Železné kliešte na odlievanie guliek.V historickom vývoji zbraní a streliva aj výroba striel prešla osobitným vývojom. Postupne vznikali viaceré druhy foriem na odlievanie striel. K nim patrili kliešte, ktoré mohol vojak nosiť so sebou a v prípade potreby odlievať strely aj v bojových podmienkach. Stačilo mu zapáliť oheň a v ňom rozpustiť olovo v kovovej nádobe. Z nej potom nalial do klieští roztopené olovo a po jeho stvrdnutí vybral z klieští odliatu strelu. Pri výrobe klieští na odlievanie striel sa najčastejšie používalo kovanie. Skúsený majster najprv ukoval z vhodnej ocele obe čeľuste klieští s rukoväťami a spojil ich hrubým nitom. Kokilu vyhotovil tak, že vo zvieracej časti klieští urobil dutý priestor, ktorý približne zodpovedal budúcemu tvaru strely. Potom vyhotovil z ocele sférickú alebo ogiválnu strelu a zakalil ju. Vo vyhni zohrial na kujnú teplotu čeľuste klieští, vložil medzi ne oceľovú strelu a kladivom ich dohromady skul. Obe časti kokily museli v mieste spoja dokonale k sebe priliehať. Po skončení kovania kokilu ešte upravili brúsením a leštením. Na jedno alebo druhé rameno, prípadne na spojovací nit upevnili otočný lievik. Ten slúžil okrem usmernenia liateho olova do vnútorného priestoru kokily aj ako odrezávač časti naliateho a stvrdnutého olova, ktorá zostala nad odliatou strelou. V čase predoviek vzniklo veľké množstvo tvarov olovených striel, ktoré ponúkali obchodníci so zbraňami na konci 19. storočia. Medzi nimi nájdeme strely s vhodnými aj nevhodnými balistickými vlastnosťami. Strely od puškárov boli vyhotovené na vynikajúcej úrovni s presnosťou na jednu desatinu milimetra.
